TRANSATLANTICKÝ FAŠIZMUS. Nová tvár moci v Amerike

Priateľský Transatlantický fašizmus bol prvýkrát publikovaný pred viac ako tromi desaťročiami. Kniha úžasným spôsobom predpovedá hrozby a realitu súčasných trendov politickej a ekonomickej moci.

V roku 1980 mala americká kapitalistická politika masku „dobráka“, ako maskovanie na zakrytie plazivého vládneho despotizmu. Systém v ktorom sa super bohatí a korporátni dozorcovia spojili s centralizovanou štátnou mocou, ktorá začala direktívne ovládať celú populáciu. Tento nový „vľúdny“ americký potomok fašizmu získaval na sile postupným a tichým zasahovaním do slobôd ľudí na celom svete a nie iba v USA.

Autor Bertram Gross sleduje históriu a logiku úpadku demokracie. V knihe Priateľský fašizmus (ktorý vyšiel v slovenskom preklade vo vydavateľstve TORDEN v roku 2023 pod názvom TRANSATLANTICKÝ FASIZMUS) autor poukazuje na kapitalistický nadnárodný rast a neadekvátne reakcie na globálne krízy ako zdroje despotizmu v Amerike na konci dvadsiateho storočia.

V roku 2016 kniha vyvolala celospoločenskú diskusiu a zaznamenala svoj comeback hneď po tom, ako bol zvolený  za prezidenta Spojených štátov Donald Trump: „Ďalšia vlna fašistov nepríde s dobytčími vagónmi a koncentračnými tábormi , ale prídu so smajlíkmi a možno aj televízorom. Takto sa fašisti 21. storočia v podstate zmocnia celých národov“.

AUTOR GROSS, Bertram
VÄZBA tvrdá
JAZYK slovenský
ROK VYDANIA 2022
VYDAVATEĽSTVO TORDEN
POČET STRÁN 552
ISBN 978-80-8223-119-2

politológ, vedecUSA

Bertram Myron Gross - americký politológ, profesor politológie na vysokej škole. Federálny zamestnanec. Je známy predovšetkým svojou knihou Transatlantický fašizmus (1980) a ako pôvodný autor zákona o úplnej zamestnanosti a vyváženom raste (USA, 1978). Koncom 30. rokov začínal ako federálny úradník vo Washingtone. V rokoch 1941 až 1945 bol zamestnancom viacerých výborov amerického Senátu. Bol autorom reformy plnej zamestnanosti z rokov 1944 a 1945, ktoré viedli k zákonu o zamestnanosti z roku 1946 . V rokoch 1946 až 1952 bol výkonným tajomníkom prezidentskej rady ekonomických poradcov a patril medzi tých, ktorí obhajovali, aby sa hrubý domáci produkt (HDP) stal kľúčovým meradlom ekonomiky, čo neskôr ľutoval. "Bol som vtedy jednou z kľúčových postáv, ktoré na to tlačili. Nedomyslel som však, že presadzovanie rastu zdeformuje všetky ľudské hodnoty a priority?," povedal na margo svojej chyby. Neskôr pôsobil v Izraeli na univerzite a aj ako poradca vlády. Následne sa vrátil do USA, kde chvíľu pôsobil v Palo Alto, potom na Harvarde a napokon skončil ako profesor politológie na Hunter College v New Yorku. Umrel 12.marca 1997 v Kalifornii vo veku 85 rokov.