MEŠITA MATKY BOŽEJ V PARÍŽI. Rok 2048

Román Mešita Matky Božej v Paríži.  Rok 2048 o našej možnej budúcnosti. Odohráva sa v roku 2048 vo Francúzsku, ktorého sa zmocnili moslimskí imigranti. Európska únia sa mení na islamský štát. Arabi žijú vo Francúzsku a Francúzi boli vysťahovaní do geta. Katedrála Matky Božej sa stala mešitou. Teroristami mimo zákona sú teraz bývalí Francúzi a Nemci, Srbi a Poliaci, ktorí bránia svoje práva na slobodu myslenie a vieru.

Hrdinovia zaplatia krvou za chyby svojich otcov. Tí, ktorí nebudú bojovať za svoju vieru, stratia ju, ako aj všetko ostatné. Ale tí, ktorí bojujú a odpúšťajú, získajú všetko. Aj ty a ja sa môžeme dožiť takejto budúcnosti. Autorka, ktorá sa považuje za kresťanku, neverí v dialóg civilizácií kvôli tomu, že ho moslimovia vedú z pozície sily. Román bol napísaný pod dojmom udalostí v Čečensku a zajatia školákov v Beslane.  Bol preložený do francúzštiny, srbčiny, poľštiny, bulharčiny, navyše v Turecku vyšlo pirátske vydanie.

Predslov autorky k slovenskému vydaniu knihy Mešita Matky Božej v Paríži.  Rok 2048.

Veľmi ma teší, že kniha nakoniec prichádza aj do tejto časti strednej Európy. Rozprávať o civilizačnej katastrofe totiž stále nepatrí medzi obzvlášť obľúbené témy. Aj napriek niektorým výhradám ohľadne „politickej korektnosti“ kniha nakoniec vyšla vo Francúzsku v roku 2009, v USA v roku 2015 a v Nemecku v roku 2018. K dnešnému dňu už bola preložená do desiatich jazykov. Svedčí to o tom, že hrozba nezmizla, ale sa ešte zvýšila.

Pred napísaním tejto knihy sa mi budúcnosť mojej krajiny javila veľmi optimisticky. Ukazuje sa však, že nič nie je také ružové: vidíme ako sa radikalizujú národy Strednej Ázie, ktoré sa oddelili od Ruska. Milióny príslušníkov týchto stredoázijských národov prúdia do Ruska ako nekvalifikovaná pracovná sila, pričom v rôznych kútoch našej vlasti vyčkávajú na svoju hodinu Х. Zhubnosť podobného kurzu predpovedal už Alexander Solženicyn. Práve to sa teraz deje.

Hlasom rozumu v otázke migrantov z islamských krajín je postoj Vyšehradskej štvorky, avšak pozícia Európskej únie ako celku je úplne opačná a skazonosná. A to aj napriek tomu, že obyvatelia západnej Európy sú už vyčerpaní z ekonomických a kriminálnych následkov masovej imigrácie.

To nás privádza k jednému konkrétnemu záveru: žiadna kresťanská krajina neprežije nezávisle od všetkých ostatných.

Pred dvoma storočiami, v situácii odlišných, no taktiež kritických hrozieb, sa zrodila koncepcia Svätej aliancie: kresťan nemal bojovať proti kresťanovi. Bolo neodpustiteľné, že ďalší vývoj sa odklonil od tohto princípu. No ani teraz ešte nie je neskoro vydať sa touto cestou – pokiaľ chceme, aby si naše krajiny zachovali svoj civilizačný charakter a neskončili ako ruiny, kde bude vládnuť divočina.

Európska únia si pôvodne zvolila ako zjednocujúci prívlastok „európska“. No ak tento prívlastok nechápeme ako synonymum slova „kresťanská“, potom je slovo „európska“ – iba prázdny pojem. Presviedčame sa, že také úzke kritérium nepostačuje na prežitie. Naša civilizácia – je kresťanskou civilizáciou, jej bohatstvo spočíva v rôznorodosti národných kultúr, rôznych konfesií, avšak zjednocujúcim prvkom je viera v Ježiša Krista. V súčasnosti si na nás brúsi zuby iná sila. Je najvyšší čas, aby sme začali veci nazývať ich menami a aby sme pochopili, že bez kresťanskej identity sme odsúdení na porážku.

Za jeden a pol desaťročia už niečo v mojej knihe môže byť vývojom prekonané, niečo môže byť dnes ešte horšie ako si autor mohol pôvodne predstaviť, napríklad – Islamský štát (ISIL). Kniha sa však venuje tomu, čo je podstatné. S ohľadom na túto skutočnosť ponúkam moju knihu do pozornosti čitateľov.

AUTOR Jelena ČUDINOVÁ
VÄZBA tvrdá
JAZYK slovenský
ROK VYDANIA 2021
VYDAVATEĽSTVO TORDEN
POČET STRÁN 359
ISBN 978-80-89953-91-2

Jelena ČUDINOVÁ

spisovateľka, publicistkaRusko

Jelena Čudinová  je najmladšou dcérou známych paleontológov. Narodená v Moskve (1959), vyštudovala Moskovský štátny pedagogický inštitút, Fakulta ruského jazyka a literatúry. Jelena Čudinová je dramatička spisovateľka a publicistka. Najslávnejší je jej anti-utopický román Mešita Matky Božej v Paríži, ktorý vyvolal prudkú kritiku liberálnych a pro-islamistických táborov. Jelena vo svojej práci bojuje proti islamskej expanzii do Európy, je proti kultúre, ktorá sa snaží zničiť pravoslávnu tradíciu. Za jej najznámejší román  dostala v roku 2006 výročnú cenu Bastion.