Niečo sa musí stať - T. E. Rostas

Eseje sú ilustrované umeleckými fotografiami Matúša Plecha.

„Nech prídem kdekoľvek v rámci mojich ciest, po celom svete stretávam ľudí, ktorí vyznávajú tú istú ideu lepšieho sveta, a je úžasné, že tieto idey sú také podobné. Ďakujem, že patríš medzi jedného z nich. Želám Ti všetko dobré s Tvojou knihou a prácou.“

Hör?ur Torfason, islandský básnik, hudobník, herec a režisér, ktorý sa na celom svete preslávil ako protagonista nenásilnej revolúcie na Islande.

Autor dvojdielneho bestselleru Mlčanie sa vydáva ďalej na púť poznávaním sveta a hĺbok ľudského vnútra. Kniha začína aj končí v tichom a pokornom rozjímaní nad zmyslom života a ľudského údelu, nad povahou bytia a času, nad mechanizmami skrytej moci, nad dobrom a zlom, ale aj nádherou stvorenia, ktorou sa nechal inšpirovať pri písaní na pustom ostrove s majákom.

Rostasova duša tvorivého umelca sa nadchýna Gauguinovým obrazom s názvom Odkiaľ prichádzame, kto sme a kam ideme? – teda finálnymi otázkami, ktoré v našich mysliach rezonujú počas celých dejín bez začiatku a konca. Jeho uhol pohľadu najlepšie vysvetľuje odmietnutie Lockovho empirizmu teórie tabula rasa, na ktorom je postavená súčasná veda. Autor zdôrazňuje nativizmus – teda skutočnosť, že sa ako čistý list nerodíme, a ani pri narodení si nie sme rovní. Na svet už prichádzame s odlišnými povahovými vlastnosťami, charakterom, pamäťou, výrečnosťou, vnímavosťou či duševnými chorobami alebo genialitou, no tento svet – rovnako ako naše ja – vznikol nezávisle od našej vôle. Ľudská bytosť je zavŕšením veľkého diela, keď je výtvor schopný uvedomovať si sám seba. Je to dokonalá kozmická inteligencia spôsobujúca, že z miliónov organických buniek, ktoré neuvažujú, vytvoria mysliaceho človeka, a ten je schopný nadchýnať sa Wagnerovou operou, antickou kultúrou či bádaním kozmu. Na hraniciach fyziky a spirituality sa hmota rozpadá a náhle mizne. Život nám dáva jeden obrovský dar: sebauvedomenie. A my sa tak môžeme rozhodnúť, ako ho chceme prežiť.

Rostas sa v takmer troch desiatkach esejí zaoberá témami, ktoré vychádzajú z étosu staroindických upanišád premietajúcich sa aj do jeho občianskych postojov odmietnutia slúžiť inštitucionálnej moci s devalvovanou dôveryhodnosťou. Široký záber sa odráža aj v ďalších témach, kde autor uvažuje nad tajomnými skutočnosťami sveta, o konzumnom mefistofelovskom západe, zhubnom priemysle s rakovinou, konšpiráciami, lovcami duší v médiách, izraelskou loby, cestovaním kamkoľvek mimo tohto sveta, neandertálcami v stíhačkách, narcizme a štruktúrach pôsobenia Erosa a Tanatosa, ale aj o nesmrteľnej duši a večných návratoch. Myšlienkové vyústenie knihy asi najlepšie interpretuje skutočnosť, že jediné, čo nám umožní spoznať podstatu vecí, je schopnosť zbaviť sa všetkého, čo o nich vieme.