Dr. Rudo Brtáň - Barokový slavizmus

Predslov

Vážení čitatelia, do rúk sa nám dostáva obnovená tlačovina, ktorá je nosičom zhutnených štúdií z dejín slovanskej slovesnosti. Jedná sa o mimoriadne významnú publikáciu mapujúcu známe písomné pamiatky slovanskej spolupatričnosti a slovanskej slovesnosti. Obsah tejto knihy je určený pre širokú všeslovanskú verejnosť, najmä z pohľadu vývinu slovanských jazykov a nárečí. V knihe okrem iného nájdete odkazy na dobových bádateľov, ako napríklad Mauro Orbini, alebo poukazovanie na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým, odkazy na rozšírenosť slovanskej štátotvornej suverenity, rozšírenosť slovanského nárečia na tureckom dvore, ako tzv. Slovanský Orient, ba aj zásahu Egypťanov na manipuláciu so slovanskými jazykmi a mnoho iných dôležitých zabudnutých informácií z dejín Slovanov. Egregoriálnu silu tejto publikácie podčiarkuje grafika knihy, ktorej autorom námetu mystického obrazu slovanského junáka na obale knihy bol významný československý maliar pôsobiaci vo Važci Ján Hala. Z dôvodu zachovania autenticity informačného nosiča sme nijakým spôsobom nezasahovali do textu knihy, a preto sa tam nachádzajú aj pôvodné chyby s poznámkami a korektúrami. Prajeme Vám príjemné plynutie času pri štúdiu tejto knihy.

Úvod

Obdobie baroka, protireformácie a uniatských snáh, celé 16. a najmä 17. a 18. stoletie narážalo vo všetkých národných slovanských slovesnostiach a v literárnej vede vôbec na príkre odsúdenia z rozmanitých, najmä estetických a náboženských príčin. Dnešná doba, cítiac duchovnú i osudovú príbuznosť s obdobím nábožensko-sociálnych bojov, sprevádzaných vojnami, hladom, morom i strachom z nebezpečia turko-tatárskeho, pokúša sa rehabilitovať dobu, „temna“ a osvetliť ju s nových hľadísk.

V tejto práci usilujeme sa so slovanského a porovnávajúceho stanoviska vrhnúť lúč svetla na slovanské složky barokovej doby na podklade protireformačno-uniatskom, v presvedčení, že protireformácia snahy uniatské a odboj protiturecký, neraz slovansky motivovaný, tvoria dôležitú osu zvlnených barokových čias.

Naväzujeme na štúdie Jozefa Pervolfa so stanoviska filologicko-panslavistického a panruského písané. Z nich pre nás najpodstatnejším a pre bibliografiu základným bolo dielo Pervolfovo „Slavjane, ich vzaimnyja otnošenija i svjazi" (I. 1886, II. 1880, III. 1, 1890, 2, (K. Grof) 1893). Okrem Pervolfa temer jediný Matej Murko v štúdii „Die Bedeutung der Reformation und Gegenereformation fúr das geistige Leben des Sudslaven“ (Prag und Heidelberg 1927) zasiahol do starších čias, najmä do 16. a 17. storočia. Oveľa viacej bolo štúdií bibliografií a monografií, naväzujúcich kdesy koncom 18. a počiatkom 19. storočia (Francev, Kolodziejczyk, Klarnerówna, Pypin, Jagič, Prelog, Bidlo, Szyjkowski, Šumurin...), a to temer výlučne v súvise s panslavizmom, mesanizmom, ilýrizmom alebo takrečeným slavjanoviedením. Zabúdali na duchovnú príbuznosť baroka s romantizmom a na korene nepopierateľné mocných slavizmov 19. storočia. Okrem drobných štúdií (najmä Brucknera, odmietajúceho slavizmy a jednotu slovanskej slvesnosti v súhlase s poľskou vedou o slovesnosti) najvýznačnešjou sa nám zdá štúdia J. Ujejského „Dzieje Polskiego Mesjanizmu Do Powstania Listopadowego Wlacznie“ (1931).

Vyplniť medzeru od počiatkov protireformácie (Tridentína) a únie až po zrušenie rádu jezuitského 1773, osvetliť so slovanského stanoviska barokovú slovesnosť v jej slovanskej složke, snažil sa v tejto práci, podporovaný iniciatívou i vzácnou pomocou p. prof. Dr. Franka Wollmana, univerzitného profesora srovnávacej slovanskej slovesnosti a ľudovej tradície na Masarykovej univerzite v Brne.

Nedostatok monografií, ba často aj nedostatok odkrytia diela sťažuje komparáciu takú, ktorá by mohla bez prekážok prejsť k syntéze problému. Zisťovali sme na základe veľkého množstva materiálu všetky prejavy, ktoré sme však z technických príčin zúžili na generálne témy, najmarkantnejšie, až po stereotypné motívy a tvary. Sledovali sme ich transformáciu, či deformáciu (pozri Revue de Deux Mondes LXX, 1900, 338). Museli sme sa zriecť veľa bočného, osvetľujúceho materiálu a ponechali sme len tie témy a motívy, ktoré vyjadrovaly génia slovanského, alebo aspoň vrúcne, po prípade šablonovité a časté prejavy slovanskej spolupatričnosti.

V prvej časti svojho diela uvádzame situáciu po Tridentíne, boj reformácie s protireformáciou a úniou na slovanských územiach, charakteristiku slovesného snaženia, pokiaľ to malo význam pre medzislovanské styky a fluktuáciu jednotlivých tvarov slavizmu, po prípade pre vývoj barokového slavizmu v jeho najrozmanitejších složkách a najvýznačnejších predstaviteľoch.

Vlastnou porovnávajúcou štúdiou je druhá a tretia časť našej práce, poukazujúca na bohato diferencovaný slavizmus, prechádzajúci od otázok pôvodu cez národ a jeho geografické rozšírenie, cez historický význam slovanských panovníkov, slávnych mužov, junákov i svätých, k tematike protitureckej i proticudzineckej), z ktorej vyrástly snahy preporodenia Slovanov. Preto sme na mnohých miestach viedli niť slavizmu aj dobou osvietenstva do čias romantizmu, najmä ku Kollárovi.
Kultúrno-kresťanské momenty, pestré etymológie a najmä bohatá žeň pri oslave slovanského jazyka, jeho teritoriálnej rozšírenosti i kvality, osvetľujú mysle i nádeje barokovej doby v ich slovanskej složke. Dali sme hovoriť v bohatých citátoch autorom samým, sledujúc chronologicky a ideové sviazané pásma jednotlivých prejavov pre slovanskú myšlienku charakteristických alebo významných.

Za umožnenie a dokončenie práce vďačím predovšetkým pánu univ. profesorovi Dr. Frankovi Wollmanovi, neúnavnému sledovateľovi mojej práce, podobne p. univ. prof. Dr. Jiŕímu Horákovi, p. univ. prof. Dr. Juljanovi Krzyzanowskému, vzácnej pomoci p. A. Baníka za poradu i za láskavé požičiavanie unikátov zo svojej prebohatej súkromnej bibliotéky a všetkým tu nemenovaným, ktorí mi prispeli radou alebo pomocou.

Ďakujem ďalej Správe Matice slovenskej za použitie bibliotéky i archívu, univerzitnej bibliotéke v Bratislave, Warszawe, Krakowe, Poznani, Beograde i Zagrebe, bibliotéke Ossoliňskich vo Lowowe, Správe bibliotéky v Kórniku v Poľsku, Správe bibliotéky Spolku sv. Vojtecha v Trnave, Tranovského bibliotéky, Spolku Tranoscius v Lipt. Sv. Mikuláši i všetkým tu nemenovaným ústavom.

Za doplnenie štúdia vďačím predovšetkým Ministerstvu školstva a národnej osvety v Prahe i Bratislave, ktoré mi umožnilo recipročnými štipendiami v Poľsku (školský rok 1937/38) a v Juhoslávii (školský rok 1938/39) bezprostredné štúdium v slovanských štátoch a bibliotékach. Zaviazaný som vďakou Ministerstwu Wyznaň Religijnych i ošwiecenia publicznego w Warszawie, ako i Ministerstvu prosvete u Beogradu, za finančnú i morálnu pomoc pri štúdiu poľskej, ruskej, juhoslovanskej i iných slovanských slovesností.

V Bratislave dňa 4. apríla 1939. Pôvodca.

Obsah diela Barokový slavizmus

Úvod

PRVÁ ČASŤ: PoTridentíne
Všeobecne. V jednotlivých slovanských krajoch. Medzislovanské styky Pramene slavizmu (gramatiky, histórie, príslovia, piesne a dráma)

DRUHÁ ČASŤ: Motívy barokového slavizmu
A. Mytológia
B. Slovanskí vierozvestovi a. Cyril a Metod
C. Svätí slovanskí. (Svätý Vít, Svätý Vojtech, Svätý Václav, Svätý Prokop...)
D. Pôvod Slovanov
E. Motív Čecha a Lecha
F. Výsadná listina Alexandra Veľkého Ch. Jazyk — barbarizmy
I. Slovančina —jazyk najkrajší J. Dobré vlastnosti jazyka slovanského K. Jeden Jazyk L Slovania od slávy a slova M. Rozšírenosť jazyka slovanského O. Rozšírenosť na tureckom dvore

TRETIA ČASŤ: Tematika protiturecká
A. Protiturecká kampaň
B. Osman
C. Po Osmanovi
D. Sobieski
E. Peter Velký

DOKONČENIE
Barokový slavizmus
Únia a Križanič
Woronicz
Po barokovom slavizme
POZNÁMKY
RÉSUME