Vnútorný prediktor ZSSR v tejto práci prichádza s tézou, že súčasný liberalizmus je v podstate nepriateľom slobody a v skutočnosti slobode bráni. Aj keď samostatný základ tohto pojmu pochádza z latinského „libertas“, čo znamená sloboda, ide v skutočnosti o pojem mnohostranný a najmä mnohoaspektový. Jedným z takýchto aspektov je totiž ekonomická sloboda jednotlivca v spoločnosti, ktorá je ale podmienená ekonomickou slobodou spoločnosti ako celku.
Liberalizmus je totiž viacrozmerný fenomén, hoci v mysliach mnohých liberálov je pod týmto pojmom chápaná „sloboda“, ktorá nie je podmienená žiadnym svedomím. No a to je práve moment, ktorý si mnohí vykladajú ako stav, kedy je „všetko dovolené“. Keď však takéto ponímanie slobody prenikne do sféry ekonomickej činnosti, stáva sa liberalizmus, ako model založený na slobode bez zodpovednosti, vlastne prekážkou k dosiahnutiu slobody, tak pre jednotlivca ako aj pre spoločnosť ako celok.
Skutočná sloboda totiž so sebou nesie najmä povinnosť vytvárania spoločnosti, v ktorej na prvom mieste stojí sociálna spravodlivosť. Takýto liberalizmus by mal potom primárne uspokojovať tie ľudské potreby, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie vykonávania svedomitej práce. V opačnom prípade nie je možné hovoriť o slobode jednotlivca a ani o slobode spoločnosti.
O autorovi VP SSSR
PRACOVNÝ KOLEKTÍV VP je spoločenská iniciatívna skupina, ktorá sa od roku 1987 zaoberá vypracovaním Koncepcie spoločenskej bezpečnosti (KSB). Prvotný kolektív sa sformoval z výskumníkov Petrohradskej štátnej univerzity a dôstojníkov a vedcov námornej flotily ZSSR, a ich cieľom bolo analyzovať príčiny negatívnych tendencií smerovania ZSSR a vypracovať metódy, ktoré by pomohli predísť rozpadu Sovietskeho Zväzu. V roku 1987 iniciatívna skupina vytvorila vnútorný prediktor ZSSR. Napriek kolapsu krajiny sa rozhodli názov nemeniť. Títo ľudia sa nazývajú skupinou autorov. Keď prvýkrát začali svoju činnosť, bolo rozhodnuté, že ich práca bude podpísaná vnútorným prediktorom (VP). Mená zostanú v zákulisí. O tom neraz hovorili zástupcovia iniciatívnej skupiny, prednášajúci a popularizujúci poznatky. Najpopulárnejšie sú Vladimir Zaznobin, Valerij Pjakin, Michail Veličko, Victor Efimov. Videá s ich vystúpeniami získavajú obrovské množstvo zhliadnutí. Ale každý z týchto ľudí špecifikuje, že je len členom skupiny autorov, ale nevedie ju. Mená kolegov v práci nezverejňujú. Celý tím tak zostáva širokej verejnosti neznámy. Ľudia však majú možnosť zoznámiť sa s knihami a článkami vytvorenými iniciatívnou skupinou. Prečo sa aktivisti podujali na dosť náročnú prácu na pochopení politických a civilizačných procesov, ktoré sa odohrávajú vo svete? Prediktor ZSSR si stanovil množstvo globálnych úloh. Títo ľudia videli, že civilizácia pod kontrolou „svetovej vlády“ ide do záhuby. Preto bolo potrebné nájsť východisko, inú cestu rozvoja, a k tomu vytvoriť inú vedu, kultúru a dokonca aj logiku spoločenského správania. Ako si viete predstaviť, práca tímu mala byť viac analytická. To je to, čo urobili bez vynútenia udalostí. Boli napísané články, referencie, niektoré boli publikované. Vnútorný prediktor ZSSR, ktorého knihy si postupne získavali na popularite, uvažoval o formovaní vlastnej politickej sily. Podľa iniciatívnej skupiny bolo potrebné: Zapojiť do činnosti čo najviac ľudí. Rozširovať nahromadené vedomosti.
